Dvaja drevorubačiPrvý vytrvalo rúbal, úder za úderom a prestával, len aby sa nadýchol. Druhý si z času na čas oddýchol. Pri západe slnka bol prvý drevorubač unavený a vysilený a so stromom bol hotový tak napoly. Druhý svoju prácu zvládol. Začínali naraz, obidva stromy boli rovnaké ... Prvý neveril svojim očiam: „Nechápem to. Ako sa ti to mohlo podariť keď si každú hodinu odpočíval?“ Druhý sa usmial: „To si si všimol, že som sa každú hodinu zastavil. Ale nevidel si, že som to vždy využil, aby som si nabrúsil sekeru. |